Na uliciach miest sa zdržiavajú rôzne mačičky. Niektoré sa tam narodili a žijú tam celý život. Iné tam pribudli nedávno, pretože sa niekomu zunovali, či ich majiteľ zistil, že nie sú plyšové, iné sa na ulici ocitli náhodou, zase však vďaka nezodpovednosti človeka.
Mačičky, ktoré žijú celý svoj život na ulici spoznáte ľahko. Tieto mačičky sa vám zďaleka vyhnú. Dokonca aj malé mačiatka od vás budú utekať a ak ich náhodou chytíte budú syčať a prskať a všemožne sa snažiť utiecť vám. Ak takúto mačičku vezmete do bytu, tak sa vám obvykle nepodarí presvedčiť ju, aby vám dôverovala, možno ju budete mať ako tieňovú – nevidenú, ktorú občas bude môcť pohladkať jediný človek, ktorého poctí dôverou, ale väčšinu času bude niekde skrytá. Vaše návštevy ju nikdy neuvidia a ak si s niekým naozaj bude rozumieť, tak jedine s inými mačičkami v domácnosti. Takéto mačičky nie sú šťastné v byte, radšej dávajú prednosť slobode. Zavretie do klietky im nesmierne ubližuje a zavretie do bytu ich vážne stresuje a ubližuje im tiež. A keďže mačičky sú veľmi citlivé na stres, môže ich takéto väzenie dokonca zabiť. Toto platí aj pre mačiatka. Pri veľmi malých drobcoch (maximálne do 8 týždňov veku) máte ešte šancu, že ich spriatelíte, ale robte to len vtedy, keď by inak neprežili. Ak prišli o matku, ak sú choré, alebo je to jediné mačiatko nariekajúce celé noci pred vaším domom (celé noci preto, že celé dni je niekde prikrčené a bojí sa). Tieto ,,jediné mačiatka“ sa dostali pred váš dom vďaka náhode, väčšinou spinkali v niektorom zaparkovanom aute vo svojom teritóriu a auto s nimi odišlo.
Ak chcete pomôcť takejto mačičke, tak jedine ju odčervujte (primiešajte odčervovacie prostriedky do stravy), ak sa dá odblšujte a hlavne sterilizujte. Pri tej sterilizácií vám často pomôžu aj neziskové organizácie, ktoré sa ochranou zvierat zaoberajú. Len si treba uvedomiť, že pomoc neznamená, že to spravia miesto vás, ale že vám požičajú odchytovú klietku a za určitých podmienok budú aj čiastočne alebo úplne financovať náklady na sterilizáciu.
Druhá skupina sú zvieratá, ktoré sa naučili dôverovať ľuďom a na ulici nežijú celý život. V tomto čase už z diaľky môžete odhadnúť, či mačička žije na ulici už dlhšie alebo sa tam ocitla len nedávno. Keďže začína zima, mačičky žijúce vonku majú zimnú srsť. Sú väčšinou vykŕmené, so značnými zásobami podkožného tuku. Skúsenosti z minulých rokov a skúsenosti ich rodičov ich naučili, ako prežiť zimu a preto sú na ňu pripravené. Avšak bytové mačičky to nevedia. Nemali sa to kde naučiť, pretože donedávna nepoznali nič iné ako byt. Najhoršie sú na tom odrastené mačiatka. Tie ešte rastú a nemajú z pohodlného bytového spôsobu života žiadne zásoby tuku. Navyše ich ľudia naučili, že sa ich nemajú báť a majú im dôverovať. Často ich zobrali v takom nízkom veku od matky, že za svoju matku považujú dvojnožcov, a preto za nimi chodia, a preto im často bezhranične dôverujú a na túto dôveru môžu doplatiť. Tieto sú najviac ohrozené. Sú ohrozené viacerými faktormi. Prvý je zima. Neboli vonku keď sa začalo ochladzovať, nenarástla im zimnú srsť, ktorá by ich chránila pred chladom a nemajú zásoby podkožného tuku, ktorý tiež funguje ako tepelná izolácia. Najľahšie ochorejú a ochoreniam podlahnú. A vďaka dôvere v ľudí sa často stávajú obeťou týrania. A žiaľ, často aj opakovaného. Vekom a skúsenosťami síce prestanú postupne ľuďom dôverovať, ale väčšina sa tohto nedožije.
Ďalšia časť tejto skupiny ohrozených mačičiek sú dlhosrsté mačky so srsťou perzského typu. Ich srsť je náročná na úpravu a bez pomoci ľudí sa o ňu nedokážu postarať. Navyše je to len podsadová srsť a v zime nestačí na ochranu proti nepriaznivému počasiu. Takáto srsť sa zamotá do nerozmotateľných chuchvalcov, po ktorými si ľahko nájdu domov rozličné parazity. Bežné sú prípady, kde sa pod zamotanou srsťou mačičiek perzského typu našli mušie vajíčka, či larvy múch, ktoré doslova zaživa mačičku konzumovali. V prípade, že nájdete na ulici takúto mačičku, tak je nevyhnutné vyhladať veterinára a za jeho pomoci všetku zamotanú srsť ostrihať či oholiť.
A nakoniec sú to prítulné a nebojácne dospelé mačičky. Sú na tom o máličko lepšie ako malé mačiatka, pretože sú silnejšie. Ich imunita ich chráni o trochu lepšie, ale tiež závisí od ich celkovej kondície, či prežijú zimu. A tiež od toho, na akých ľudí narazia. Či na takých, ktorí kopnú do mačiatka s odrezanou labkou ležiaceho na chodníku, alebo na takých, ktorí sa zastavia a ak nemôžu inak pomôcť, dajú mu aspoň kúsok mäska, či jeho náhrady zo žemle, ktorú si kúpili na obed.
Keď chcete takýmto prítulným mačičkám pomôcť, tak to skúste. Ak oslovíte organizácie, ktoré sa ochranou zvierat zaoberajú, možno vám nebudú môcť pomôcť hneď, pretože je vďaka kríze tento rok výrazne viac zvieracích bezdomovcov, ako iné roky. Ale ak im dáte čas a trošku pomôžete aj sami, pomôžu vám s mačičkou. Ako môžete pomôcť sami napíšem v ďalšom článku. Ale verte mi, nie je to až také ťažké. Len to chce mať srdce na správnom mieste.
Na hornom obrázku je mačiatko so zimnou srsťou. Na spodnom obrázku je mačiatko, ktoré ju nemá. Zvlášť výrazne vidíte rozdiel na hlavičke a labkách. Sú menej huňaté. Obe mačiatka sú mačičky a sú asi 2,5 mesačné.
Autorka hornej fotografie je Eva Cmerová, spodnej Andrea Oczvirková. Fotky bola použitá so súhlasom autorov.
Komentáre
hej, hej, kamoška
macky smrdia a prenásajú choroby ako holuby
toť môj názor..
nebudem predsa zachranovať pandy - lebo je to zbytočné aj tak vyhynú tak načo im predlžovať trápenie
a NEBUDEM ZACHRANOVAŤ MAČKY - lebo ich je vsade jak nasr...
pre iviak
Lus
..aby náhodou neprišlo k nejakému omylu..
..no ja si každopádne myslím, že chrániť by sa malo všetko živé, či sú to už ľudia, mačky, veveričky, alebo čokoľvek iné..))..
lusil - prvá
Mata-Hari je výnimka - ohrozený druh co sa oplatí zachrániť :)
lusil -prvá druhýkrát
sa mi stalo že som v praci padol a na moj vykrik že som OK mi bolo povedané že neide o mna ale o material co som drzal v rukach..- bolo to myslené úprimne
vážim si život - a preto si ho nenecham znepríjemniť mačkami